Infinite Menus, Copyright 2006, OpenCube Inc. All Rights Reserved.



NITRIANSKY SAMOSPRÁVNY KRAJ




história

Z histórie obce

V dávnej minulosti ľudia žili nomádskym štýlom života. Neustále sa sťahovali z miesta na miesto, pričom ich hlavnou pohnútkou bola obživa. Usadlosti sa začali vytvárať na miestach, kde bola úrodná pôda, pitná voda, prípadne rieka. Jedným z takých miest bola aj usadlosť našich predkov. Jeho teritoriálne miesto určoval často sa meniaci tok Váhu. Relatívne bezpečná vzdialenosť od neregulovanej rieky, možnosť roľníckeho spôsobu života na úrodnej pôde podmienila vznik prvých obydlí, ktoré sa postupne rozrastali a spájali vo väčšie celky. Chatrče sa stavali z najprístupnejších materiálov, ako šáchorie, tŕstie, drevo, ílovitá pôda, prípadne kameň. Ľudia si v tej dobe svoje dejiny zachovávali zväčša z ústnych podaní z generácie na generáciu.

Historický vývoj obce

Prvá písomná zmienka o časti dnešnej obce je v listine až z roku 1078, kde sa vtedajšia usadlosť uvádza pod maďarským názvom Szelőcz a nemeckým názvom Seleuch. Usadlosť patrila do vlastníctva uhorského panovníka a koncom 11. stor., za panovania kráľa Ladislava I., do vlastníctva Pannónhalmského opátstva. Usadlosť pod názvom Suk je potvrdená v listine z roku 1252 a podľa listiny patrila pod Sempteckú nadvládu. Názvom Sempte vtedy nazývali terajšiu Šintavu. Existenciu susednej usadlosti pod maďarským názvom Homokos pri rybníku Piscar potvrzuje listina z roku 1113. V tejto listena sa spomínajú ešte usadlosti Komlós a Bab. Tieto usadlosti, podľa spisov z roku 1317, patrili rodom Aponnyiovcov (Oponických), Méreyovcov, Vécseyovcov. Listina z roku 1379 sa zmieňuje o usadlosti Örs ktorá sa v roku 1519 územne zlúčila s usadlosťou Suk.

V 16. storočí ju vlastnili Csúzyovci, v 18. a 19. stor. Hunyadyovci, Károlyovci, Majthényiovci, Rudnayovci. Obec v 16. stor. zničili Turci. V roku 1715 obec tvorili 4 domácnosti, v roku 1720 to bolo 18 domov, v roku 1784 spolu 124 domov a 925 obyvateľov. V roku 1828 počet domov a obyvateľov vzrástol na 182 domov a 1271 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a košikárstvom v oblasti remesiel. V roku 1871 v obci pôsobí spolu 11 mlynárov.

Niekdajšia samostatná obec Šók, ktorá so Selicami splynula po druhej svetovej vojne, sa historicky prvý raz spomína v roku 1252, kedy patrila panstvu Šintava. V roku 1519 tu vlastnili pozemky Thurzovci, Forgáchovci a Pekryovci a v roku 1562 aj Ujfalusayovci, od roku 1642 Esterházyovci, v rokoch 1733-81 Hunyadyovci, neskôr Apponyovci, Károlyovci, atď. Aj túto vtedajšiu samostatnú obec v 16. stor. zničili Turci. V roku 1533 ju tvorilo 17 vyhorených a 13 opustených usadlostí. V roku 1715 tu bolo 7 domácností a v obci fungovali 3 mlyny. V roku 1720 obec tvorilo 27 domácností, v roku 1787 spolu 185 domácností a 1357 obyvateľov. V roku 1828 to bolo dokonca 341 domov a 2381 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom a košikárstvom.

Pred rokom 1519 so Šókom splynula obec Chmeľany. Historicky je doložená v roku 1113, kedy patrila zoborskému kláštoru, resp. od roku 1436 zemanom z Ohája. Druhá niekdajšia samostatná obec Strážov, ktorá rovnako splynula s obcou Šók po roku 1519, je historicky doložená v rokoch 1379-1519. Ďalšia samostatná obec Pleščany, ktorá zanikla za tureckých vojen, sa spomína v rokoch 1113 a 1379 pri nedochovanom rybníku Piscar. V 15. stor patrila zemanským rodom.

V roku 1757 sa ako osada Selíc spomína niekdajšia samostatná obec Báb. V roku 1616 sa delila na Veľký a Malý Báb. V roku 1715 ju tvorilo 38 domácností a v jej chotári boli vinice.

Niekdajšie samostatné obce Selice a Šók v období po Viedenskej arbitráži /1938/ pripadli vojnovému horthyovskému Maďarsku. Po obnovení Československa (1945) došlo k zlúčeniu niekdajších sídelných celkov pod spoločným názvom Selice (1947). V roku 1951 vzniklo v obci poľnohospodárske družstvo, ktoré prosperuje aj po transformácii začiatkom 90-tych rokov 20 stor. a pôsobí ako PD Progres so zameraním na intenzifikovanú živočíšnu a rastlinnú výrobu. Obdobie prosperity zaznamenalo v dlhodobom horizonte. V rastlinnej výrobe sa zameriava na pestovanie obilnín a kukurice na báze ich netradičnej bezorebnej sejby. V živočíšnej výrobe uplatňuje moderné metódy spriemyselnenej veľkovýroby – zameriava sa na chov ošípaných, v chove hovädzieho dobytka dosahuje vysokú dojivosť pri výrobe mlieka, resp, venuje sa hydinárskej výrobe na báze odchovu bažantov a divých moriek. Na báze pridruženej poľnohospodárskej výroby a výkupu plodín sa rozvíjalo aj pestovanie zeleniny a ovocia.

Obec mala vypracovaný smerný územný plán spracovaný v roku 1971, ktorý čiastočne urbanisticky usmernil výstavbu v obci, najmä rozsiahlejšiu výstavbu rodinných domov. Z nových budov a zariadení spoločenského významu postavili budovu obecného úradu, budovu novej miestnej školy, materských škôl, ako aj zdravotné stredisko. Plynofikáciu obce ukončili koncom 90-tych rokov 20. stor.

 

 






Copyright © Obec Selice; Správca obsahu a technický prevádzkovateľ: Obec Selice; Posledná aktualizácia: 25.2.2021;
Prehlásenie o pristupnosti, Autorské právo, Webové sídlo