Infinite Menus, Copyright 2006, OpenCube Inc. All Rights Reserved.



NITRIANSKY SAMOSPRÁVNY KRAJ




Untitled Document

Slovenský rybársky zväz

HISTÓRIA

Rybníky na území obce a jeho okolia vznikali v minulosti na miestach mokradí, spájaním jám pri ťažbe piesku a ílu, alebo ako pozostatky starých ramien Váhu. V období daždivých rokov sa o zarybňovanie starala iba príroda a v období sucha bol osud vodného živočíšstva spečatený.

Rybník Tégláš je pôvodom ťažobných jám, ktoré vznikali pri ťažbe ílu na výrobu ílových tehál. Tehliareň bola postavená na severozápad od rybníka, na opačnej strane poľnej cesty. V období sucha sa využíval na pastviny pre dobytok a v období dažďov a vyšších spodných vôd ako"plaváreň pre kačice a husi". Chovným rybníkom sa stal až po druhej svetovej vojne, keď správu nad rybárstvom prevzali novozámockí rybári pod vedením p.Šupalu. V rybníku bolo veľa kaprov a zdravých. Spodné vody boli o moc vyššie, takže vody bolo dosť. Brehy boli obrastené vŕbami a agátmi. Legálni športoví rybári v tom čase neboli, tak sa pytliačilo na cigánsku palicu v podvečerných hodinách.

Miestna organizácia bola oficiálne založená v roku 1966 a bola podriadená obvodnej organizácii v Šali. Počet registrovaných rybárov v tom čase bol 21. Podmienky na rybolov boli pomerne dobré. Vtedajšie rybárske náčinie sa skladalo zväčša z oceľových, alebo bambusových prútov. Neskoršie sa začali vyrábať laminátové prúty. Šlágrami medzi navijakmi boli Roen, Tap, Stabil a ozajstnými hviezdami Shackespearky. Bežná hrúbka silónu naťažko bola šestdesiatka. Väčšina rybárov vlasnila čln, ktorý s kľudným svedomím mohli nechať od leta do zimy na Váhu. Vtedy sa nekradlo. Rybári si majetok druhého vážili.

Najpreferovanejšími rybárskymi revírmi boli: staré rameno Váhu, Šúgov, Kopola a samozrejme Váh. V tom čase ešte existoval aj Židovský rybník - šťukový revír. Vo Váhu išli najmä biele ryby, karasy, mreny, sumce, šťuky a zubáče. Na sumce sem chodili rybári až z Čiech. Kaprov bolo menej, ale raritou neboli ani jesetery a úhory. Rieka nebola regulovaná a ryby mali svoje prirodzené neresiská. Civilizačný proces zasiahol dolný tok Váhu až v roku 1985, keď prvý raz napúšťali priehradu v Kráľovej nad Váhom s vtedajšou rozlohou 1200 ha. K vymiznutiu niektorých druhov sa podpísali novovybudované závody na povodí Váhu, počnúc ružomberským papierníctvom až po Duslo. Ryby neboli konzumovateľné a neodporúčalo sa ani kúpanie. Rybári sa začali zameriavať na existujúce rybníky. Štát a družstvá pomohli pri vyhlbovacích prácach upraviť rybníky na skutočný chov a športový rybolov. Doviezli sa aj prvé násady amúrov a tolstolobikov z Ruska. Na spomínaných rybníkoch prevládali karase, beličky a šťuky, ktorým sa dobre darilo v rákosných brehoch. Chov kapra sa udomácnil na rybníkoch Tégláš, Bikáš a Kačató priamo v obci. Dobré a hojné roky sa striedali s menej úspešnými. Nadšenie rybárov bolo skutočne dobré. Organizovali sa zábavy, posedenia a brigádnícke práce sa vykonávali bez reptania. Počet rybárov z roka na rok stúpal, ale rozloha a počet revírov sa stále zmenšoval. Postupom času zanikol Židovský rybník, Kopola a staré rameno Váhu oplotilo vtedajšie JRD. Šúgov sa prebahnil vplyvom lístia z topoľov a znečisťoval sa mazutovým odpadom zo slepačej farmy. Prežili len karasy a pár rokov aj šťuky. Na sólových rybníkoch ako Tégláš, ale najmä Bikáš sa organizovali rybárske preteky, ktoré navštevovali rybári aj z blízkeho okolia. Po pretekoch sa zvyčajne začal športový rybolov. V prvých dvoch, alebo troch týždňoch sa však podstatná časť rýb vylovila. Štastie mali väčšinou tí, ktorí mohli pobudnúť pri vode každý rybársky deň. Postupom času bolo stále viac rybárov, ktorí si uplatňovali iba svoje nároky, ale svoje povinnosti si neplnili. Ťahúňmi sa stávali už len málopočetné výbory. Z roka na rok to bolo ťažšie. Pomoc od štátu bol už len vo hviezdach a ústredný rybársky zväz sa na malé rybníky nezameriaval. K bezstarostnému prístupu členstva sa pridával aj stále sa zhoršujúci stav rybníkov. V rybníku Tégláš bol už úhyn rýb pomerne častým javom. Bol to úmor pre tamojších obyvateľov, lebo smrad sa šíril nielen zo zdochnutých rýb, ale aj z bahna a aj zo samotnej vody. Z problému sa stal verejný záujem. Bolo jasné, že rybník treba prečistiť. Materská organizácia v Šali však nedokázala nič podstatného vybaviť a miestna komunita členstva tiež nebola jednotná. Iniciatívy sa chytil starosta obce p. Igor Mandák a následne aj obecné zastupiteľstvo. Z troch rybníkov sa dva prehĺbili a vyčistili. Po týchto obnovovacích prácach sa zmenilo aj prenajímateľské vlastníctvo a rybolovné právo. Rybníky sa ponúkli do prenájmu. Prihláseny a odsúhlasený nájomník sa zaviazal, že v protihodnote prenajatia rybníkov splatí výlohy za úpravy rybníkov a o rybníky sa bude starať. Po päťročnej skúsenosti zmenilo obecné zastupiteľstvo fyzického nájomníka rybníka Kačató a Tégláš. O rybník kačató prejavilo záujem spoločenstvo selických rybárov pod názvom Tench Team a rybník Tégláš sa zatiaľ ponechal na skúšobné zarybnenie pod dozorom tohoto istého spoločenstva, avšak pre tento rybník s rozšíreným počtom skúsených rybárov.

SÚČASNÝ STAV

Váh

Najväčším revírom selických rybárov je Váh. Zarybnenie revíru je adekvátne počtu zaplatených povoleniek selických rybárov, avšak nie počtu návštevníkov zo širokého okolia. Množstvo ušľachtilých rýb je stále menšie. Na ústupe sú sumce, karasy, zubáče a miene. Zlaté časy vláčenia sa vďaka veľkej návštevnosti definitívne skončili. Kapra a amúra tu treba trpezlivo vysedieť, ale to platí na každej vode. Šťastným úlovkom sú zvyčajne biele ryby, pleskáče a podustvy, prípadne jalce. Na jar sa ojavujú bolene a v jeseni šťuky. O kapitálnych úlovkoch sa však v minulej sezóne často nehovorilo. Vďaka zostrenej rybárskej stráže sa konečne poučili aj niektorí odvážlivci experimentujúci s nedodržiavaním rybárskeho poriadku, najmä z Bratislavy a Nitry.

Rybník Šúgó

Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 173/2005 Z.z. zo 6. apríla 2005 vyhlásila územie Šúgova za chránené. Účelom je zachovanie biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov a zabezpečenie ich prežitia a rozmnožovania. K obmedzeniu rybárskeho práva na tejto lokalite nedošlo, ako ani k zarybňovaniu. Hojný je tu výskyt karasov. Iné druhy rýb sa tu nevyskytujú. Kvalita vody je nevhodná pre zarybňovanie ušľachtilými rybami.

Tench Team

Hlavným zámerom spoločenstva rybárov je chov kaprov a lieňov. Z ich minuloročných úspechov sa potešili aj rybári v Trnovci n/V, ktorým bolo podarovaných zhruba 3000 plôdikov kaprov Kr od 3 až 6 cm. Do Váhu sa pustilo z tejto obsádky asi 10 000 ks a do iných rybníkov zhruba 20 000 ks. Za prenájom rybníka platí spoločenstvo prenajímateľovi ročne 6 000 Sk ( 200 € ). Okrem týchto výloh sa hradia prehlbovacie práce, kosenie, zarybňovanie a pod.. Športový rybolov na rybníku je povolený iba členom spoločenstva. Začiatok sezóny je tradične otvorený málopočetným súťažným pretekom, na ktorý si každý zúčastnený musí doniesť výhernú cenu do súťaže. Na jednaniach spoločenstva je dohodnuté pravidlo, že ak jedna tretina členov s rozhodnutím nesúhlasí, tak rozhodnutie nie je prijaté. Na vlastníckych právach k obsádke sa dohodlo tak, že ku koncu roka si každý môže chytiť presne definované množstvo rýb. Na vlastný konzum si však z členov nikto nárok ešte neuplatnil. Hlavným pravidlom tímu je, že dôkazom úspechu sú vždy výsledky práce. Pravidelné kŕmenie, starostlivosť o obsádku a okolie rybníka prinesú radosť aj pozvaným kamarátom, či rodinným príslušníkom. Zbohatnúť sa z tejto činnosti v žiadnom prípade nedá, ale príjemné chvíle pri posedeniach vynahradia vloženú prácu aj majetok.






Copyright © Obec Selice; Správca obsahu a technický prevádzkovateľ: Obec Selice; Posledná aktualizácia: 25.2.2021;
Prehlásenie o pristupnosti, Autorské právo, Webové sídlo